V marcovom programe Filmového klubu Nostalgia nájdu diváci i dva zaujímavé filmy, ktoré spája hudba. Prvou snímkou je najlepší britský nezávislý film roka Control zachytávajúci príbeh Iana Curtisa, charizmatického speváka postpunkovej legendy Joy Division.

Klubové i distribučné novinky, legendárna klasika, ale i divácky najúspešnejšie „nostalgické“ tituly uplynulého roka – to všetko nájdu priaznivci kvalitného filmu v pestrej januárovej ponuke bratislavského Filmového klubu Nostalgia, ktorý v Novom roku zahájil už devätnásty rok svojej činnosti.

Najlepší film všetkých čiaš. To je celkom slušný začiatok nie? S takým označením prichádza do slovenských kín (zatiaľ) kasovo najúspešnejší film roku 2008. Temný rytier Christophera Nolana nadväzuje na úspešný reštart polozabudnutej ságy o osamelom pomstiteľovi Batmanovi.

Z okrajov plátna sa proti sebe valia turecké a kresťanské vojská. Divák nevie, kam skôr zamerať pohľad. Šteklenie v žalúdku: takú melu sme tu nemali hádam od čias Paľa Bielika. Alžbeta sa v skokovej retrospektíve premieňa z dieťaťa na ženu. Nádhernú, inteligentnú, oddanú, oduševnenú. Opojná zmes prachu, násilia, intríg, smrti a lásky, prepychu, poézie, viery. To je história podľa Juraja Jakubiska, ako si ju pamätáme aj z Tisícročnej včely či Nejasnej správy o konci sveta.

Havana, Glasgow, Budapešť, Rím, Dublin, Praha – to sú dejiská súčasných filmových príbehov, ktoré všetkým priaznivcom výnimočných filmových zážitkov ponúka bratislavský Filmový klub Nostalgia vo svojom marcovom programe.

Stav britského filmu nebol najmä v poslednej dobe práve najružovejší. Celá produkcia, kedysi významného producenta filmov, ohýbala chrbát pred Amerikou a filmov s britským prízvukom, teda najmä tých dobrých, čím ďalej tým viac ubúdalo. Potom prišli dych berúci Potomkovia ľudí a nasledoval celosvetovo úspešný životopisný film Kráľovná, ktorý vrátil anglický film spať na výslnie...

Máme tu ďalší názov filmu, ktorý sa zodpovední marketingoví majstri rozhodli nepreložiť do vlastného jazyka. Babel (slovo sa v písomnej forme prvýkrát objavilo v starozákonnej knihe Genesis a znamená zmätok) je hebrejský názov starobylého mesta Babylon, ktorého ruiny sa nachádzajú 88 km južne od Bagdadu.

Minulú nedeľu sa mi prvýkrát od Silvestra stráveného na Reaction Control podarilo navštíviť rodnú žilinskú hrudu. Fajne bolo aj so starým dobrým kamošom Milozzoneom, kvôli ktorému si zas raz musím lámať hlavu, ako vytvoriť na svojom hard disku trochu voľného miesta! Obšťastnil ma 2,5 GBmi exkluzívnych techno setov. Okrem toho som sa vďaka nemu konečne dostal k vzhliadnutiu zatiaľ posledného veľkého filmu o našej milovanej party scéne. IT’S ALL GONE PETE TONG (2004) ma dosť prekvapil.

Muzikálový žáner prežíval v deväťdesiatych rokoch veľkú krízu, z ktorej ho v roku 2001 vytrhol veľmi úspešný Moulin Rouge a znovuzrodenie žánru potvrdil rok na to oscarový hit Chicago. Dreamgirls sa síce medzi tohtoročnú nominovanú päticu najlepších filmov nezmestili, ale osem nominácií na Oscara má tiež svoju váhu.

Andy Garcia si po dlhých 16 rokov príprav splnil sen a natočil film o rodnej Kube. Týmto filmom debutoval ako režisér, a samozrejme, zahral si aj hlavnú úlohu. Aký je výsledok?

Neodvážim sa ani len pochybovať o tom, že ste už niekedy boli v múzeu. Či už vo forme povinnej (zväčša nudnej) školskej exkurzie alebo ako zanietení milovník umenia a histórie. Určite ste ale ešte neboli v múzeu The Museum of Natural History.

Schizofrénia, kleptománia, psychóza, neuróza, sociopatia, ADHD, OCD, mánia. Vravia vám tie slová niečo? Pokiaľ ich poznáte len z počutia, patríte medzi tých šťastnejších. Filmové postavy, o ktorých bude reč, spoznali rôzne podoby šialenosti z intímnej blízkosti.

Na úvod tejto recenzie sa musím priznať, že s Almodóvarom nemám príliš bohaté skúsenosti. Ale rovnako ako mne, tak určite i vám (čo máte, podobne ako ja, s jeho filmami vlažné skúsenosti) prešiel sitom vnímavosti fakt, že tento 57-ročný, oscarový, španielsky režisér je absolútnou režisérskou špičkou súčasnej európskej kinematografie.

Beverly Hills feat. Fantastic Four strikes back, dámy a páni. Post x-menovská neutíchajúca vlna „nadaných detí“ zachraňujúcich zemeguľu pravidelne vyplavuje jednu splašku za druhou a na pláži už pomaly nie je kam stúpiť. Je to momentálne „in“, a že to tak skoro neskončí, je jasnejšie ako Bratove plavky.

Česká kinematografia bola, je a asi aj bude vždy na vyššej úrovni ako je tá naša národná filmová tvorba. V poslednom desaťročí sa asi najvýznamnejším českým filmárom stal Jan Hřebejk, ktorý sa v autorskom tandeme spolu s Petrom Jarchovským (scenárista) stal rešpektovaným režisérom.